article image

Fake (f)or Real: História pozmeňovania a falšovania

Fake (f)or Real predstavuje príklady falšovania v histórii.

Výstava je rozdelená na šesť tematických častí: dominantná úloha náboženstva, rozvoj vedomostí a modernej vedy, budovanie národa, vedenie totálnej vojny, éra konzumného spôsobu života a rozvoj masmédií a sociálnych médií. Názorne ukazuje, že falšovatelia sú odborníci, ktorí kráčajú s dobou a s vysokou presnosťou reagujú na potreby a očakávania svojej doby.

Výstava sa začína rodinným portrétom zo staroveku, na ktorom je jeden člen rodiny vymazaný, ktorý je vystavený vedľa roztrhanej svadobnej fotografie z 50-tych rokov minulého storočia v Rumunsku. Prečo sa tieto dva predmety nachádzajú vedľa seba?

Vymazaný člen rodiny je pravdepodobne Geta, rímsky cisár (209-211), o ktorom je známe, že bol oficiálne odsúdený na zabudnutie (damnatio memoriae). Týmto pojmom sa označuje pokus o vymazanie ľudí z dejín väčšinou prostredníctvom zničenia verejných podobizní a vymazania mien z nápisov. Geta bol brat a spoluvládca Caracallu a bol zavraždený potom, čo ho obvinili zo sprisahania proti svojmu bratovi. Po jeho smrti boli jeho podobizne a nápisy zničené a vysloviť alebo napísať jeho meno bolo porušením zákona. Napriek tomu historici, ako Cassius Dio, Herodian a Filostratos poskytli opisy Getovej smrti a neskôr historický výskum odhalil, v akom rozsahu Caracalla skreslil tento historický záznam.

V súčasnejšom kontexte sa totalitné režimy usilovali vymazať pamiatku na určitých ľudí. Výstava prezentuje roztrhanú svadobnú fotografiu Ioana Popa, čo ukazuje, že za fyzickým násilím na skutočných alebo potenciálnych odporcov systému nasledovalo zničenie pamätných predmetov. Ioana Popa, člena protikomunistického odboja vymazal z tejto osobnej fotografie člen rumunskej tajnej polície začiatkom 50-tych rokov minulého storočia. Počas komunistického obdobia v Rumunsku boli rodiny členov odboja prenasledované a mali zakázané hovoriť o svojich milovaných, ktorých stratili. Toto úsilie o vymazanie pamiatky bolo neúspešné a po páde komunistického režimu v roku 1989 boli staré príbehy znovu vyrozprávané.

Vzniká tu otázka: je možné kolektívnemu vedomiu „vnútiť“ proces zabúdania prostredníctvom falšovania historických záznamov a ničenia historických dôkazov? Tento prípad ukázal, že damnatio memoriae dokázalo potlačiť len podobizeň, ale nie pamiatku predovšetkým preto, lebo je takmer nemožné vynútiť zabudnutie bez nepriaznivého účinku, ktorým je pripomínanie presne toho, na čo sa má zabudnúť.

Posledná časť výstavy, Éra postpravdy? umožňuje návštevníkom interaktívnym spôsobom objavovať mechanizmus dezinformácií v masmédiách, na internete a v sociálnych médiách. Skutočnosť, že informácie a názory neboli nikdy predtým tak ľahko prístupné a nešírili sa tak rýchlo ako teraz, vedie k rozvoju kultúry postpravdy, t.j. politickej kultúry, v ktorej je diskusia poháňaná emóciami a odpojená od pravdy a v ktorej sa pútavé vyjadrenia stávajú virálnymi, zatiaľ čo fakty a objasnenia sa ignorujú.

Zdá sa, že sociálne médiá zbližujú ľudí, ale taktiež im umožňujú žiť vo filtračnej bubline, čo znamená, že filtrujú informácie, ktoré nezodpovedajú názorom, ktoré už majú. To zvyšuje polarizáciu medzi ľuďmi s rôznymi názormi. Navyše žijeme v ilúzii, že sa nám dostáva čoraz viac dôkazov podporujúcich naše stanovisko. Výsledkom je, že porozumieť iným je čoraz ťažšie a vďaka podpore rovnako zmýšľajúcich ľudí je zmena nášho názoru nepravdepodobná. Filtračné bubliny nemusia vytvárať falošné informácie, ale ich udržiavajú a napomáhajú ich šíreniu: vykonštruované príbehy čerpajú z existujúcich politických predsudkov rôznych skupín používateľov sociálnych médií.

Zaujíma vás objaviť nevypovedanú pravdu a príbehy, ktoré výstava obsahuje? Vypočujte si sériu podcastov Fake For Real.

Laurence Bragard, Muzeálny pedagóg