Hlavná stránka>>Buďte v obraze >>Novinky>> Poď bližšie, sused!
Poď bližšie, sused!

Alt Image
V Európe je približne 70 hraníc medzi jednotlivými krajinami. Medzi nimi je 25 jazykových hraníc. Prostredníctvom realizácie programu partnerstvo škôl eTwinning mnoho škôl tieto hranice prekonáva tým, že sa žiaci navzájom učia jazyk susednej krajiny.

 

Jazyky ľudí spájajú. Kým profesionálny úžitok z učenia sa jazyka môže byť rôzny, nezanedbateľnou kultúrnou výhodou je i to, keď sú ľudia schopní komunikovať s obyvateľmi susednej krajiny. Často nemusí byť ich komunikačným jazykom jazyk, v ktorom sa komunikuje v jednej zo susedných krajín. Avšak pri realizácii partnerstva škôl eTwinning mnoho škôl postupuje naopak: učia sa a ako komunikačný jazyk používajú jazyk susednej krajiny, aby sa navzájom viac zblížili.

Realizácia projektov partnerstva škôl eTwinning žiakmi škôl zo susediacich krajín je ideálnym prostriedkom na učenie sa jazykov, pretože žiakom umožňuje zdokonaliť si nielen kognitívne, ale i sociálne zručnosti, ako i nadobudnúť teoretické vedomosti. Sabina Vecchione Gruener je učiteľka v Taliansku. Ako učiteľka nemčiny v Terste, ktorá na univerzite študuje i srbčinu, chorvátčinu a slovinčinu, oceňuje štúdium jazykov susediacich krajín a patrí medzi prvolezkyne v tomto smere. Ak sa jej opýtate, ktorý jazyk vyučuje, odpoveď na túto otázku si musí dobre premyslieť. “Áno, učím nemčinu… Na univerzite som študovala cudzie jazyky, hlavne nemčinu, srbčinu, chorvátčinu a slovinčinu. Tvrdím, že som si vedomá toho, že žijem v multikultúrnej krajine, ktorá hraničí s inými krajinami, a je to čosi, čo je pre mňa príznačné.

 

 

Čo sa týka jej učiteľských skúseností, Sabina si myslí, že jej žiaci si na vyučovacích hodinách neuvedomujú iba jazykový, no i historický aspekt. “Učenie nemčiny v Terste je zvláštne v tom, že Terst má blízky vzťah k nemeckej kultúre. Niekoľko storočí bol súčasťou habsburskej monarchie, čo sa odrazilo v miestnom dialekte, v kulinárskych tradíciách, v rôznych výrazoch…

Zo skúseností jej žiakov z realizácie projektu v rámci partnerstva škôl, ktorých súčasťou je i uvedomovanie si spomínaných faktorov, vyplýva, že že pre mnohých žiakov tento projekt predstavoval jeden zo spôsobov sebaobjavovania. “[…] Ak napríklad žiaci našli spoločné prvky nemčiny a ich dialektu, prípadne zistili, že ich rakúski priatelia jedia rovnaké jedlá, hoci si mysleli, že sú to ich špeciality, uvedomili si, že spoločné prvky oboch kultúr.”

 

 

V rámci "prekračovania hraníc" je Sabininou partnerkou pri realizácii projektu v rámci programu partnerstvo škôl eTwinning Cornelia EstSerl, rakúska učiteľka taliančiny v Klagenfurte. Pre Corneliu je učenie sa jazyka susednej krajiny dôležité z mnohých dôvodov. “Nie je to len z ekonomických dôvodov, ale, samozrejme, i z kultúrnych dôvodov, čo vysvetľuje, prečo by sme sa mali učiť jazyk susednej krajiny.” Čo sa týka skúseností jej žiakov, hovorí: “Žiaci nechápu jazyk iba ako predmet, ktorý sa v škole učia, ale uvedomujú si, že jazyk je naozaj spätý s kultúrou, ktorej súčasťou sa, ak majú záujem, môžu tiež stať.” Spoločná hranica umožnila i to, aby sa Corneliini a Sabinini žiaci stretli i osobne. Takto sa ovládanie nemčiny a taliančiny stalo skutočným cieľom žiakov. Sú schopní sa stať medzinárodnými cestovateľmi a komunikantmi.

 

 

 

Signe Sloth je učiteľka v Dánsku. Ona a jej žiaci nadviazali partnerstvo so žiakmi školy vo Švédsku, aby sa navzájom učili jazyky svojich krajín prostredníctvom piesní, tanca a literatúry. Hoci dánčina a švédčina patria do rovnakej jazykovej rodiny, Signe vysvetlila, že žiaci potrebovali motiváciu, aby sa učili jazyk susednej krajiny. “Dánčina a švédčina sú veľmi podobné. Ak sa ale spýtate dánskych žiakov, kto bol vo Švédsku, kladne odpovedia 2 - 3 žiaci z dvadsiatich. […] Nevedia nič o švédskom jazyku a myslia si, že mu vôbec nebudú rozumieť. Keďže jedným z cieľov tohto projektu bolo to, aby sa žiaci naučili navzájom porozumieť ich jazykom, mali počas realizácie projektu zakázané komunikovať v angličtine (ktorú žiaci oboch partnerských škôl poznajú).”

 

 

 

Keďže žiakov, ktorí sa učia jazyk, je potrebné oboznámiť s jeho kontextom, Ria de Wilde, príslušníčka belgickej komunity hovoriacej po holandsky, vysvetľuje, ako sa učenie jazyka susednej krajiny, francúzštiny, môže stať pre žiakov zábavnou aktivitou, keďže tento jazyk ich môže spájať pri ich vzájomných diskusiách o spoločnej téme - poctivom obchodovaní. “Žiaci vo Francúzsku pripravia články o tejto téme a naši žiaci, keďže študujú ekonómiu, sa o poctivé obchodovanie tiež zaujímajú, ale z iného uhla pohľadu. Pri učení sa jazyka navzájom spolupracujeme.” Zdôrazňovaním obsahu ich spolupráce založenej na spoločnej téme dosiahli u žiakov vzbudenie záujmu o ňu, ako i ich vzájomné zblíženie sa.

Pre Sabinu, Corneliu, Signe a Riu je spoločné to, že prostredníctvom jazyka sa pre nich "rozdielne" stáva "podobným". Žiaci, ktorí doslova nikdy nestretnú žiaka zo susednej krajiny, si zrazu uvedomia, že zdieľajú veľa spoločnej histórie, majú radi rovnaký druh hudby a filmov, používajú veľa úplne rovnakých výrazov, z ktorých niektoré nie sú v ich krajine úplne bežné. Prekonávaním jazykových hraníc si žiaci i učitelia osvojujú nové zručnosti, vedomosti a, čo je asi najdôležitejšie, získavajú nových priateľov.

 

Doplňujúce informácie: